(Len krátke čosi, čo neviem žánrovo zaradiť)
Snáď som chcel byť umelcom? Ach, aký nádherný to pocit, keď ceruzka či štetec kĺže po papieri a zanecháva stopu. (Ako si ty zanechal stopu v mojom srdci) Ale na umelca by som musel mať aspoň trochu talentu, ktorý mi žiaľ bohu chýba.
Snáď som chcel byť skladateľom? Slovu ku slovu, vetu k vete prikladať. Vidieť, ako spod mojich rúk vychádzajú texty piesní, ako ich niekto spieva, noty lietajú vôkol. Ale od skladateľa mám ďaleko, inšpirácia, tá mi chýba. (Všetku si vzal so sebou)
Snáď som chcel byť hercom? Každý deň, každú chvíľu zahrať inú emóciu. Smútok, žiaľ či úsmev prenádherný. Škoda len, škoda, že som sa nikdy nevedel pretvarovať. (Ty si to vždy prekukol)
Snáď som chcel byť právnikom? Posielať do väzenia hriešnych, zachraňovať nevinných, presadiť svoj názor. Ale kdeže, veď ja ani sám nepoznám vlastný názor, tak ako by som ho mohol obhajovať? (Ty si ma vždy presvedčil, že máš pravdu a ja nie...)
Snáď som chcel byť potápačom? Vidieť svet z druhej strany. Dívať sa na krásu podmorského života. Ale kde že by som ja dokázal zadržať dych na tak dlhú dobu... (Lebo pri tebe som dych vždy strácal)
Snáď som chcel byť len milovaný? Aký nádherný to cit. Tak čistý... Vznášať sa v oblakoch, lietať i bez krídel. Lenže čo ak ma nemá kto milovať? (Lebo tebe jedinému, som to dovolil, ale ty si nechcel...)