Lúčenie je chvíľa, keď treba byť hrdinom.
Zatlačiť slzy, vysmiať sa snom.
Prerušiť bolesť, necítiť krivdy,
vravieť DOVIDENIA a nestretnúť sa NIKDY...
Viete, dnes mám trochu nostalgickú náladu. Dnes sme totiž mali rozlúčku maturantov. Nie, ja ešte nematurujem, nebojte. Ale nejak... Mi niečo došlo... Pravdu vám poviem, ide o konkrétnu osobu. A mne pomaly dochádza, že toho človeka vidím asi naposledy. Aspoň nateraz. Asi to nikto nepochopí, možno len malá časť z vás, ale sú veci, ktoré ma mrzia. Mohla som niečo urobiť a len preto, že som bola srab som to nespravila. Až potom, keď už to bolo skoro zbytočné, keď už bolo neskoro.
Lúčenie je chvíľa, keď treba byť hrdinom
Ja medzi hrdinov nepatrím, preto mám nutkanie nechať umrznúť môj škrečí pohon. Pár vecí mi prišlo ľúto... Príliš dlho som zaváhala a teraz sa cítim mizerne, keď mi dochádza to, že mi to všetko pretieklo medzi prstami. Príliš rýchlo... Príliš málo času. A ja som len chcela povedať toľko... Možno vám poradiť. Ak niečo chcete urobiť, UROBTE TO! Ja som urobila... ale neskoro. Ale aspoň môžem povedať, že som to skúsila, že som niečo urobila. Dobre vám radím, ak niečo chcete, choďte si za tým, lebo nikto vám to nenaservíruje na striebornom podnose. O to, čo chcete musíte bojovať! Inak to nikdy mať nebudete...